Je sedem hodín večer a niekoľko štvor-päťročných detí s maminami je ešte pri malom pieskovisku. Nie je to žiadne veľké ihrisko s preliezačkami a kolotočom. Deťom to neprekáža. Pobehujú okolo pieskoviska, sem-tam si sadnú na lavičku. K mamám sa pridá ďalšia okoloidúca. Zdá sa, že sa poznajú. Dvom deťom vyberie z nákupnej tašky čokoládku a hovorí im, že ju môžu spapkať až na druhý deň. Večer sa čokoláda neje, pokazila by im zúbky. Deti dostali jasné informácie, ktoré vymedzovali hranice, z čoho by mohlo vzniknúť aj pravidlo o nejedení čokolády večer. Zdalo sa, že to bude krátky príbeh, z ktorého sa dá odkukať veľa dobrého. Pani odchádza, no mama nedoťahuje výchovné naťuknutie.

Deti držia čokoládku, mama im ju neberie. Toto sladké lákadlo ich magnetizuje. Pozerajú sa na obal, hľadajú miesto, kde sa otvára. Kto by odolal? Mama hľadí na deti, no tvári sa, že nič nevidí. Ani nič nepovie. To deťom stačí. Otvoria si čokoládku a s blaženým výrazom ju zjedia ako v reklame. Sledujú to aj ostatné mamy a jedna sa odváži spýtať, či im dovolila zjesť tú čokoládu. „Jasné, že nie. To oni sami.“

Aké jednoduché. Mama  s tým nič nemá, to deti sú na vine. Ony ju však sledovali, ako zareaguje a či tie slová sú pravdivé. Svojím nereagovaním im dala avízo, že nič neplatí. Jej nevšímavosť bola obrovská. To, že je blízko kôš na odpadky si zrejme tiež nevšimla. Obal z čokoládky jedno dieťa nechalo na lavičke a druhý obal skončil v pieskovisku.

Mama zrejme pozabudla na to, že deti vychováva ona. Možno sa len nechcela dohadovať  s deťmi, lebo pre ňu v danom momente bol dôležitejší rozhovor s ostatnými maminami, kamarátkami.  A možno mala aj obavy ukazovať pred druhými svoju bezmocnosť súvisiacu s rešpektom autority. Je však jasné, že v tomto výchovnom momente nepodporila  jasné hranice a pravidlo.

Ostatní sa však z tejto situácie môžu poučiť. Ako mohla mama podporiť stanovenú hranicu s pravidlom? Jednoducho len mohla zopakovať slová panej „Počuli ste tetu, čo povedala. Čokoládka sa zje zajtra. Dnes budeme ešte večerať a čokoládka sa na večeru nepapá. Mohla by pokaziť zúbky.“  A mohla aj doplniť ďalšie informácie „Ja vám ju teraz odložím do tašky a zajtra vám ju dám.“ Čím by dala najavo, že s týmto pravidlom súhlasí a zároveň na ňom trvá.