Pred plávaním aj po plávaní majú deti možnosť zahrať sa pri vstupe s hračkami, šmyknúť sa na šmykľavke alebo si postaviť nejakú stavbu z molitanových hranolov. Parádne vymyslené pre mamy a aj ich deti. Prostredie je priateľské k deťom. Ibaže nemajú pre všetky deti, ktoré doplávajú a dosušia si vlásky,  plyšových žralokov. Ten je tam len jeden a svojou majestátnosťou ukazuje, že medzi plyšákmi je pán. Všetky deti sa túžia hrať len s ním, lebo doma takú hračku nemajú.

Zrazu pribehne malý chlapec a žraloka objíme. No z objatia sa dlho neteší. Do vstupnej časti sa dorúti asi päťročné dievčatko a už cestou kričí na celú herničku „Kde je žralok? Ja sa chcem hrať so žralokom!“. Keď dievčatko zbadá chlapca so žralokom v objatí (naozaj sa nedá chytiť jednou rukou) deleguje na mamu „Povedz mu, že ja sa s ním chcem hrať!“. Dievčatko nekričí, ale ukrutne piští. Mama mu nič nepovie, nereaguje na jej hlas a poslušne hovorí chlapcovi, aby dal teraz žraloka jej dcére, lebo aj ona sa chce s ním hrať a žralok tam je pre všetky deti. Chlapec, ktorého mama nebola na blízku a nemohla ho tak v danej chvíli zachrániť a obhájiť, že sa tiež ešte nestihol pohrať, podáva žraloka malej slečne.

Pri podávaní žraloka bolo smutno aj dospelým, nielen chlapcovi. Každá mama háji svoje dieťa, ochraňuje ho a chce preň len to najlepšie. No aj za cenu, že ublíži inému dieťaťu? Prečo malá slečna nebola vedená k tomu, že ak sa s hračkou niekto hrá, tak treba počkať? Veď aj v obchode si musíme vyčkať rad, ak chceme zaplatiť za tovar, aj v škole bude táto slečna neraz čakať, kým ostatní dopíšu alebo dohovoria.

Deti predškolského veku je potrebné učiť nielen deliť sa o veci, ale aj na niečo počkať, čo by mohlo byť ponaučením z tohto výchovného previnenia.

A samozrejme, ešte si niekto mohol všimnúť, že mama slúžila slečne. Možno nechcela, aby jej dievčatko pokračovalo v pišťaní alebo mala strach, čo povedia druhí na ten krik. Každopádne deti nás svojim hlasovým spôsobom dokážu dráždiť a máme tendenciu im potom plniť všetko, o čom pištia, či kričia. No rodič má právo povedať aj dosť!