PaedDr. Alena Mateašíková

Podstatnú časť v problematike šikany v školách zohráva samotná prevencia. Podľa Smernice č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania sa táto prevencia zabezpečuje dvomi formami:

1. ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu vrátane pozitívneho vplyvu osobnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v rámci každodenného vyučovania, obsahového zamerania a didaktiky predmetov a prierezových tém
2. formou hier, prednášok alebo diskusií organizovaných školou alebo inými relevantnými subjektami.

A práve pri tej druhej forme preventívnych činností by sme upriamili pozornosť na

• efektivitu – spomenutá Smernica uvádza, že za efektívnu stratégiu v tejto oblasti sa nepovažujú jednorazové činnosti, kultúrne podujatia, moralizovanie a zastrašovanie (čl.3, ods.2). V tejto súvislosti by sme o jednorazových prednáškach, či kultúrnych podujatiach radšej hovorili ako o osvete a nie o systematickej prevencii. Niektoré jednorazové podujatia majú svoju váhu a kvalitu, ale k cielenej prevencii je potrebné ich posilniť pokračujúcou diskusiou a ďalšou prácou.
• preverenie – Smernica v čl.3 ods.3 upozorňuje, že riaditeľ školy, koordinátor prevencie a triedny učiteľ vopred preveria navrhované preventívne činnosti. Cieľom tohto preverovania je predísť nežiadúcemu vplyvu neodborných činností ako aj škodlivému vplyvu kultov, siekt či extrémistických organizácií na žiakov.

Keďže MŠVVaŠ SR nevedie zoznam organizácií, ktoré sú pre školu „čisté“, podľa Pedagogicko-organizačných pokynov (POP) na školský rok 2019/2020 sa riaditeľ školy môže v prípade potreby preverenia obrátiť na cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR, občianske združenie Integra-Centrum prevencie v oblasti siekt alebo na Poradensko-informačné centrá Policajného zboru SR.  

Za systémové aktivity školy v oblasti prevencie podľa Smernice (čl.3, ods.5) zodpovedá riaditeľ školy a pri príprave a realizácii celoškolskej stratégie má podľa daného odseku aj niekoľko usmernení. Podľa metodiky ŠPÚ zameranej na východiská a prípravu školskej preventívnej stratégie (prevencia rizikového správania detí a žiakov) by škola mala vytvárať preventívnu stratégiu na základe analýzy podmienok prostredia konkrétnej školy a až po nej by sa mali vyberať cielené preventívne aktivity. Z tohto je zrejmé, že tvorba celoškolskej preventívnej stratégie by nemala vyzerať ako odpis usmernení zo Smernice.

V tomto príspevku sa nebudeme venovať dôkladnému rozboru  všetkých týchto usmernení, ale radšej uvedieme možnosti, ktoré pozitívne prispievajú k prevencii, a z ktorých po dôkladnej analýze škola môže vybrať tie, ktoré považuje za vhodné pre svoje prostredie.   

Vytváranie pozitívneho prostredia v škole

Vytvárať pozitívne prostredie v škole sa odporúča aj v Smernici (čl.3, ods.5 písm.a). V niektorých školských stratégiách sa objavuje aj  „vytváranie pozitívnej klímy v škole“, ako to bolo definované v predošlom Metodickom usmernení č.7/2006-R a stretávame sa aj s „budovaním bezpečného prostredia“. Našim zámerom nie je púšťať sa do polemiky, ktorý pojem je vhodnejší. Podstatnejšie je, aby nešlo o obyčajné frázy na papieri. Možno trochu silné tvrdenie, ale v praxi sa stretávame aj s tým, že hoci v strategických dokumentoch je uvedené vytváranie pozitívnej klímy, no žiaci, pedagógovia a ani rodičia pozitívnu klímu necítia.

Na vytvorenie pozitívneho školského prostredia nestačí vypracovať školský vzdelávací program. Aby mali žiaci aj pedagógovia pocit, že sú prijímaní, akceptovaní (aj s ich odlišnosťami) a zároveň majú príležitosť na svoj rast, je potrebné pracovať na vzájomných vzťahoch vo viacerých rovinách:

• medzi učiteľmi,
• medzi učiteľmi a vedením,
• medzi žiakmi,
• medzi žiakmi a pedagógmi,
• medzi pedagógmi a rodičmi, …,

V posledných rokoch sa najviac spomína koncepcia školskej klímy na škále od otvorenej po uzavretú, o čom píše aj Gavora a Braunová (2010). Otvorená klíma je podľa nich charakteristická vzájomnou dôverou medzi učiteľmi, ale taktiež súdržnosťou kolektívu a angažovanosťou učiteľov. Z pohľadu riadenia je prítomný demokratický štýl s pevným a stabilným systémom riadenia. Uzatvorená klíma sa vyznačuje tým, že medzi učiteľmi panuje nedôvera a slabá angažovanosť. V riadení školy je cítiť formalizmus, riaditeľ si udržiava odstup od učiteľov. Učiteľom nie je jasné, kam škola smeruje. Aj Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) v správe „Bezpečnosť školského prostredia a vzťahy medzi aktérmi vzdelávania“ uvádza  práve tieto dve dimenzie školskej klímy. Podľa jej zistení v školskom roku 2017/18 sa uzavretá klíma potvrdila v 21% základných škôl.

My sme v praxi zaznamenali aj iné klímy, ktoré sa viac podobali jednému z kritérií, ktoré popisuje Petlák (2006), inšpirujúc sa prácou Grecmanovej a túto typológiu môžeme nájsť aj v práci Koštrnovej (2014). Išlo najmä o: 

• Diskrepantnú klímu, pri ktorej učitelia považujú školu za bezproblémovú, ale rodičia ju vnímajú negatívne.
• Dištančnú klímu, pri ktorej je veľká vzdialenosť medzi pedagógmi a žiakmi. Dôraz sa kladie na výkon a disciplínu. Malý záujem pedagógov o žiakov spôsobuje živelné stmeľovanie žiakov v negatívnom duchu. Medzi žiakmi začína dominovať nezáujem a malá motivácia o učenie.
• Funkčne orientovanú klímu školy, ktorá sa vyznačuje tým, že sa dôraz kladie rovnako ako pri dištančnej klíme na disciplínu a výkon. Slabá empatia a tolerancia zo strany pedagógov a centrovanie pozornosti len na výsledky prinášajú nezdravú rivalitu medzi pedagógmi, ale i medzi žiakmi. Žiakom chýba pocit spolupatričnosti, vzájomná úcta a tolerancia.

Z tohto popisu je zrejmé, že výrazné presadzovanie disciplíny s využívaním trestov a sankcií (z ktorých si agresori často neberú ponaučenie) k pozitívnej klíme nesmeruje. Tlak na disciplínu v domnení, že predídeme šikanovaniu, neprináša bezpečie. Už samotný pojem disciplína evokuje hierarchiu, prácu s mocou, prípadne až vojenský režim. Prínosnejšie je pracovať s pravidlami, objasňovať žiakom ich zmysel, viesť ich k pocitu zodpovednosti za svoje činy pri porušení školských a základných spoločenských pravidiel. Podobne i tlak na školské výkony žiakov má v sebe potenciál vytvoriť príležitosť na šikanu, pre ktorú je typické ubližovanie zo závisti, že niekto v triede je lepší alebo dosiahol väčší úspech. V tomto kontexte poznáme typ agresora – agresor brániaci sa konkurencii, ako ho popisuje Martínek (2013).

Pre systémové vytváranie pozitívnej klímy v škole je vhodné najprv si zanalyzovať aktuálny stav a na základe zistení definovať aktivity, či už k zmene, k zlepšeniu alebo k udržaniu pozitívnej klímy.  Tu je pár tipov na aktivity, z ktorých je možné vybrať si:

Ranné komunitné kruhy (ranný kruh, ranná komunita)

Pravidelné ranné sedenie žiakov v kruhu spolu s triednym učiteľom, kde sa navzájom delia o svoje skúsenosti, zážitky a pocity, je známe už niekoľko rokov. V materských školách sa praktizuje možno viac ako v základných školách, no máme aj prvostupniarskych učiteľov, ktorí používajú tento významný nástroj. Vieme, že vďaka nemu sa nám darí vytvárať pozitívnu sociálnu klímu a zároveň rozvíjať komunikačné a sociálne kompetencie žiakov. Využívanie ranných kruhov je v niektorých školách samotnou voľbou pedagóga, čo je jeden z dôvodov, prečo sa stretávame s tým, že v rámci jednej školy robia ranné kruhu len niektorí učitelia. Keďže v praxi sa stretávame s významným prínosom ranných kruhov, odporúčame ich zaradiť do celoškolských stratégiách ako možný špecifický nástroj prevencie šikany. Nazdávame sa, že tento spôsob práce s deťmi môže prispieť k prevencii viac ako jednorazové besedy, výchovné koncerty, či krátkodobé preventívne programy.

Školy, ktoré zaraďujú ranné kruhy do svojej preventívnej stratégie, dokážu citlivo vnímať, že učenie sa v príjemnom a bezpečnom prostredí ide žiakom ľahšie.

Rovesnícka podpora a pomoc

Existuje viacero typov tzv.peer programov, ktoré sa zameriavajú na pomoc medzi žiakmi. V škole majú títo podporovatelia jasne stanovené, kedy a v ktorej miestnosti ich môžu žiaci nájsť. Na to, aby sa niekto stal podporovateľom / pomáhajúcim „peerákom“, musí prejsť školeniami zameranými na rozvoj komunikačných zručností. Známy je napríklad program CHIPS, ktorý sa zameriava na prevenciu šikanovania a rozvoj vrstovníckych vzťahov medzi školákmi. Na Slovensku ho do škôl zavádzala Linka detskej istoty.

Hoci Smernica č.36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania prácu s rovesníckymi skupinami nespomína, v POP na šk.rok 2019/20 sa odporúča realizovať na ZŠ v spolupráci s CPPPPaP programy rovesníckej podpory s cieľom vytvárania bezpečného prostredia na školách a zlepšovania vzťahov v triednych kolektívoch.

V súčasnosti sa do popredia dostávajú aj školské peer mediácie. Tie je možné využiť pri riešení detských konfliktov, prípadne pri riešení prvotných náznakov ubližovania. V prípade tvrdej šikany už to nie je možné.

Pravidelné triednické hodiny

Názory na zavedenie pravidelných triednických hodín sú rôzne. Mali sme dokonca obdobie, kedy triednická hodina bola súčasťou rozvrhu hodín. Výhodou tohto zaradenia triednickej hodiny do rozvrhu bolo to, že všetky krúžky a mimoškolské aktivity malo dieťa naplánované v súlade s týmto rozvrhom. Nevýhodou bolo, že mnohí pedagógovia nevedeli, čo na týchto hodinách majú robiť a nemali nadobudnuté poznatky o rôznych preventívnych aktivitách. Preto sa častokrát triednické hodiny javili ako nezmyselné. A to aj napriek tomu, že triednická hodina má vysoký potenciál, o čom píše aj Ľubica Biziková v metodickej publikácii Štátneho pedagogického ústavu.

V súčasnosti, keď triednická hodina nie je súčasťou rozvrhu, sa realizuje len v prípade potreby. Zvyčajne ide o prípady, kedy je už nejaký problém a potrebuje sa riešiť. Teda už nehovoríme o využití triednickej hodiny v rámci primárnej prevencie, ale skôr o hasení problémov. Tým, že táto hodina nie je v rozvrhu, učitelia narážajú na časový problém. Ak už majú žiaci vyplnený čas po škole aktivitami, za ktoré rodičia platia, nedokážu nájsť vhodný termín po škole. Ochota stretnúť sa pred vyučovaním býva tiež značne oklieštená rôznymi podmienkami (cestovanie do školy, ranné tréningy, slabá spolupráca s rodičmi, …).

Zaujímavé je, že niektoré školy, ktoré chceli zlepšiť klímu školy, začali dobrovoľne zavádzať alternatívu triednických hodín, tzv. KOMUNITY. Ide o pravidelné stretávanie sa triedy s triednym učiteľom. Častokrát ju mávajú všetky triedy v rovnakom čase (napríklad každý pondelok prvá vyučovacia hodina). Hoci ide o určitú podobu triednickej hodiny, je zrejme lepšie formulované, akým štýlom sa realizuje a čo sa od nej očakáva (osobnostný rozvoj, tréning sociálnych zručností,…). Zároveň sa dá povedať, že ide aj o obdobu ranného kruhu, no nejde o každodennú aktivitu. Učitelia, ktorí tieto Komunity realizovali, videli ich prínos nielen v stmeľovaní kolektívu, ale videli v nich aj presah do porozumenia inkluzívnemu vzdelávaniu.

Nám sa zdá, že kým prvostupniari môžu viac využívať vyššie popísané ranné komunitné kruhy (každodenné), na 2.stupni ZŠ je vhodné zaradiť aspoň raz týždenne Komunitu (triednickú hodinu), čo by bolo akýmsi pokračovaním ranných kruhov.  Vyžaduje si to však aj určité nadobudnutie kompetencií viesť žiacku komunitu a rozvoj komunikačných zručností zo strany pedagógov.

Aktívne trávenie prestávok

Prestávky sú pre žiakov príležitosťou na ubližovanie, najmä ak sa v danom okamihu v triede nevyskytuje pedagogický dozor alebo ak sa hromadí veľa negatívnej energie. Na minimalizáciu prejavov násilia je možné zaradiť aj možnosti na aktívne využívanie času prestávok, čo odporúča aj ŠPÚ vo svojej metodike. V školách sa stretávame so športovými kútikmi (najčastejšie s ping-pongovými stolmi), či s oddychovými zónami (s mini knižnicou). Taktiež sme boli svedkami toho, že ping-pong sa cez prestávku zakazoval dlhodobo hrať, lebo niekedy bola hra príliš hlučná, a tak sa žiaci miesto odreagovania správali agresívnejšie.  

Vytvorenie jednotnej stratégie pravidiel správania sa

Smernica š.36/2018  (čl.3, ods.5 písm. c ) odporúča, aby boli v školskom poriadku určené:

1. pravidlá správania sa vrátane sankcií za ich porušovanie
2. pravidlá používania informačno-komunikačných technológií v priestoroch školy

Pravidlá správania sa sú v niektorých školských poriadkoch uvedené ako zásady správania sa. Najčastejšie sa dotýkajú zdravenia sa a oslovovania dospelých, správania sa počas vyučovania, počas prestávky, v školskej jedálni, mimo školy. Niektoré zahŕňajú aj starostlivosť o zovňajšok, či starostlivosť o majetok školy. V súvislosti s prevenciou šikanovania by mohli byť viac špecifikované aj pravidlá správania sa k spolužiakom, k pedagógom, či iným zamestnancom školy. V niektorých školských poriadkoch je však možné nájsť aj zmienku o tom, že sa žiaci majú správať slušne, úctivo, s rešpektom. A hoci sa v školách stretávame s rôznymi žiakmi – sú tam žiaci, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, niektorí môžu byť zo sociálne znevýhodneného prostredia, iní sú nadaní, ďalší sa líšia farbou pleti, náboženstvom atď., nie v každom školskom poriadku je zmienka o tom, že sa akceptuje inakosť (odlišnosť, rôznorodosť, …) medzi žiakmi. 

Pri budovaní klímy školy sme uviedli, že prehnané presadzovanie disciplíny nevytvára pozitívnu klímu.  Možno je prekvapením, že aj v aktuálnom školskom roku sme v jednej škole našli v pravidlách správania sa „Ak je žiak vyvolaný, postaví sa, odpovedá nahlas a zreteľne, sadne si na pokyn vyučujúceho”, čo pripomína skôr mocenské presadzovanie poslušnosti.  

Sankcie (výchovné opatrenia) za porušovanie pravidiel správania sa bývajú zväčša v školách podobné. Škoda však, že medzi sankciami nebýva spomenutá aj práca s prirodzenými a logickými dôsledkami, čo prináša lepší efekt ako odmeny a tresty.

Pravidlá používania IKT sa objavujú v podobe zákazu, prípadne jemnejšej varianty, čo nie je žiakom dovolené. Ak máme na mysli kyberšikanu, pri ktorej sa IKT zneužívajú na úmyselné ubližovanie, ohrozovanie alebo zastrašovanie, tak by bolo žiadúce okrem pravidiel do stratégie zaradiť aj mediálnu výchovu.

Napokon je dôležité upozorniť na to, že pedagógovia by mali byť vzorom a tiež by mali dodržiavať pravidlá slušného, úctivého, rešpektujúceho správania sa a tolerovať inakosť.

Monitorovanie klímy školy a bezpečného prostredia  

Okrem už vyššie spomenutých aktivít na vytváranie pozitívnej klímy je potrebné pamätať aj na zisťovanie klímy, či akési monitorovanie, či je školské prostredie pre žiakov bezpečné. V celoškolskej stratégii k prevencii šikanovania by sa v tejto súvislosti mohli objaviť: 

Anonymný dotazník

Využitie anonymného dotazníka je v Smernici uvádzané pri riešení šikanovania, nám sa viac pozdáva ho radiť k monitorovacím aktivitám v rámci prevencie. Tento dotazník nám slúži na veľmi rýchle získanie údajov o tom, ako sa žiaci cítia v škole a či im niekto v nej neubližuje. Škola by však mala mať ujasnené, ako často ho v priebehu školského roku použiť a kto bude koordinovať toto zisťovanie.

Dozor na chodbách

Dozor na chodbách, prípadne v „kritických zónach“, či na rizikových miestach, kde je predpoklad, že by mohlo dochádzať k šikane je systémová aktivita k prevencii šikany, čo je uvedené aj v novej Smernici (čl.3, ods. 5, písm e). Uvádza sa v nej, že riaditeľ zabezpečuje v súlade s pracovným poriadkom zvýšený dozor pedagogických zamestnancov cez prestávky, pred začiatkom vyučovania, po jeho skončení a v čase mimo vyučovania, najmä v priestoroch, kde k šikanovaniu už došlo alebo by k nemu mohlo dochádzať.

 V tejto súvislosti by sme upriamili pozornosť na to, že podľa správy ŠŠI v školskom roku 2017/18 agresori šikanovali svoje obete najčastejšie počas prestávky v triede, na chodbe alebo na toalete a to aj napriek zabezpečenému pedagogickému dozoru, či nainštalovaných videokamier na chodbách škôl. Aj my sa stretávame s tým, že hoci je dozor na chodbe, nemá šancu vidieť všetko, čo sa deje v každej triede na danej chodbe. Preto je potrebné v rámci celoškolskej preventívnej stratégie mať aj iné aktivity a neobmedzí sa len na dozor. 

Schránka dôvery

Mnohé školy skúšali a aj skúšajú v rámci prevencie využívať aj schránku dôvery. Praktické skúsenosti škôl s týmito schránkami sú rôzne. Niektorí si ich pochvaľujú, iní v nich nevidia zmysel, lebo sa stretli len s tým, že schránka sa zmenila na odpadkový kôš. Negatívne skúsenosti mali zväčša tie školy, ktoré nestanovili žiadne pravidlá k jej využívaniu, prípadne neposúvali o nej jasné informácie. Niekedy sa aj žiaci vyjadrujú, že hoci o schránke vedia, nikdy nepočuli o tom, že by škola nejaký podnet z nej aj riešila. Ak si škola zvolí za preventívnu stratégiu práce využívanie schránky dôvery, tak by mala mať k nej stanovené jasné a zrozumiteľné informácie s pravidlami a určenú aj zodpovednú osobu.

V súvislosti so schránkou dôvery chceme upozorniť na to, že zodpovednou osobou nemusí byť iba pedagogický, či odborný zamestnanec. Schránka dôvery môže byť v starostlivosti  žiackej školskej rady (ŽŠR), čím sa podporuje odporúčanie zo Smernice v čl.3, ods.5 písmeno l), že do prevencie šikanovania sa zapája aj ŽŠR.

Pri práci s obeťami sme sa často stretli však aj s tým, že hoci škola mala schránku dôveru, tak ony ju nevyužili. Ako dôvod uvádzali strach, že by ich niekto mohol vidieť dávať odkaz do tejto schránky. Preto je vhodné myslieť na to, že ak sa využitie tejto schránku zúži len na ubližovanie, tak nemusí byť prínos tejto aktivity významný. Skôr sa osvedčilo dávať širšie možnosti použitia, napríklad tam môžu vhadzovať žiaci aj svoje nápady a podnety na zlepšenia v škole.

Triedna pošta

Ide o alternatívu schránok dôvery. Niektoré triedy majú svoju schránku, do ktorej žiaci vhadzujú lístočky s tým, čo ich teší, ale i čo ich trápi v rámci ich triedy. S touto monitorovacou aktivitou sme sa stretli najmä na 1.stupni ZŠ v triedach, kde sa nevyužívali ranné komunity. Žiaci si pri nej najviac cenili dôslednosť triednej učiteľky a to, že sa pravidelne venovali podnetom z triednej pošty. Pri tejto aktivite je však potrebné mať objasnené, ako často sa podnetom budú v triede zaoberať a kedy.

Spolupracovanie 

Pri prevencii šikanovania sa nemusí škola spoliehať iba sama na seba. Pomáhať jej môžu aj:

Žiacka školská rada (ŽŠR)

Zo zákona 177/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 596/2003 Z.z., vieme, že stredná škola a aj základná škola so všetkými ročníkmi má možnosť, no nie povinnosť zriadiť ŽŠR.

Nazdávame sa, že pre demokratické riadenie je vhodné ŽŠR zriadiť, nakoľko reprezentuje žiakov a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy. Okrem už vyššie spomenutej možnosti mať zodpovednosť za vedenie schránky dôvery, môžu členovia ŽŠR tlmočiť vedeniu školy aj iné nápady k dosiahnutiu bezpečného prostredia a k prevencii šikanovania. 

Praktické skúsenosti so ŽŠR popisuje Ščerbáková (2014), v ktorej práci nás oslovilo vytvorenie „čakacej“ spoločenskej miestnosti pre žiakov. Problematika voľného času žiakov, ktorí dochádzajú do škôl vo väčších mestách a kde-tu čakajú na krúžok, ktorý sa začína neskôr alebo čakajú na najbližší spoj domov, sa dá riešiť aj týmto spôsobom. Môže totiž prispieť k eliminácii nudiacich sa agresorov, ktorí dokážu takúto časovú medzeru vyplniť ubližovaním, aby bola „sranda“.

Centrum pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP)

Vo väčšine školských stratégií je uvedená najmä spolupráca s príslušným CPPPaP. Túto spoluprácu odporúča aj Smernica č. 36/2018 (čl.3, ods.5, písm k). Aktivity CPPPaP môžu byť krátkodobé, ale aj dlhodobé a nie všetky musia primárne hovoriť o šikanovaní. Tak, ako pri aktivitách zameraných na klímu školy, aj odborní zamestnanci môžu realizovať aktivity, ktoré posilnia pozitívnu klímu, prispejú k stmeľovaniu kolektívu, zlepšovaniu vzťahov v triede.  

Spolupráca s CPPPaP je uvádzaná aj v POP na školský rok 2019/2020, kde sa spomína realizácia programov rovesníckej podpory s cieľom vytvárania bezpečného prostredia na školách a zlepšovania vzťahov v triednych kolektívoch. O tom, že rovesnícke programy patria k systémovej stratégii sme sa už zmienili.

Tak a sme na konci teoretického popisu možných preventívnych aktivít. Veríme, že si z neho čosi vyberiete a svoju preventívnu stratégiu dostanete z teórie do praxe. Nech sú deti vo vašej škole usmiate a v bezpečí.

Literatúra:

BIZIKOVÁ, Ľ. 2009. Východiská k tvorbe stratégie školy v prevencii rizikového správania detí a žiakov. Bratislava : ŠPÚ, 2009. Dostupné z www: http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/ucebnice-metodiky-publikacie/metodika_prevencia_rizikoveho_spravania_deti_ziakov.pdf

BIZIKOVÁ, Ľ. Školská socializácia a nové výzvy v prevencii. Metodika štátneho pedagogického ústavu. Dostupné z www: http://www.statpedu.sk/files/sk/publikacna-cinnost/metodiky/skolska-socializacia-nove-vyzvy-prevencii.pdf

GAVORA,P. – BRAUNOVÁ,J, 2010. Adaptácia Dotazníka organizačnej klímy školy (OCDQ-RS). In: Pedagogická orientace, 2010, roč.20,č.1, s.39-59

KOŠTRNOVÁ, D. 2014. Tvorba a rozvoj pozitívnej klímy v triede. Bratislava : MPC, 2014. ISBN 978-80-565-0382-9.

MARTÍNEK, Z. Kdo jsou agresoři a oběti v rámci šikany. Typologie agresorů a obětí.Metodický portál: Články [online]. 16. 10. 2013, [cit. 2018-12-20]. Dostupný z www: https://clanky.rvp.cz/clanek/c/z/17907/KDO-JSOU-AGRESORI-A-OBETI-V-RAMCI-SIKANY-TYPOLOGIE-AGRESORU-A-OBETI.html ISSN 1802-4785.

PETLÁK,E. 2006. Klíma školy a klíma triedy. Bratislava : IRIS, 2006. ISBN 80-89018-97-1.

ŠČERBÁKOVÁ, Š. 2014. Činnosť a organizácia žiackej školskej rady na osemročnom gymnáziu. Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe. Bratislava : MPC, 2014.

Bezpečnosť školského prostredia a vzťahy medzi aktérmi vzdelávania. Bratislava : Šátna školská inpšekcia, 2018. Dostupné z www: https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/UZP_BOZ_ZS_2017_2018.pdf

Metodické usmernenie č.7/2006-R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach.

Pedagogicko-organizačné pokyny na školskýrok 2019/2020. Bratislava : MŠVVaŠ SR, 2019. Dostupné z www: https://www.minedu.sk/data/att/14770.pdf

Východiská k príprave školskej preventívnej stratégie – prevencia rizikového správania detí a žiakov. Bratislava : ŠPÚ.  Dostupné z www: http://www.statpedu.sk/files/sk/metodicky-portal/metodicke-podnety/metodika_prevencia_rizikoveho_spravania_deti_ziakov_0.pdf

Smernica č.36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach, MŠVVaŠ SR, 2018