PaedDr. Alena Mateašíková

Ak sa škole podarilo doviesť prešetrenie podozrenia na šikanovanie do konca a „prešetrovací“ tím zistil, že sa skutočne jedná o šikanu, tak nám Smernica č.36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach ponúka niekoľko opatrení. Niektoré sú smerované k obeti a niektoré k agresorovi. Okrem toho, že si ich viac priblížime, ponúkneme vám aj ďalšie (možno o nich už aj tušíte, ak ste si preštudovali tabuľku v článku Pomóc, riešime šikanu).

Takže, ak tím zamestnancov, ktorí zostavil riaditeľ alebo ním poverená osoba (čl.4 ods.1 danej Smernice) vyhodnotil, že sa jedná o šikanovanie, je potrebné o tomto zistení informovať aj:

1. zákonných zástupcov
2. osoby, ktoré sa osobne starajú o dieťa
3. zariadenie, v ktorom je žiak umiestnený na základe rozhodnutia súdu
4. zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom je žiak umiestnený

Okrem jednoznačného zistenia má škola na stretnutí hovoriť nielen o svojom zistení, ale aj o opatreniach, ktoré „prešetrovací“ tím navrhol.

Podľa čl.5 ods.1 danej Smernice sú pre obeť navrhované:

• odporúčanie vyhľadať individuálnu odbornú starostlivosť
• zabezpečenie skupinového intervenčného programu v spolupráci s centrom
• zaistenie bezpečia obete
• zabezpečenie informovania a poradenstva o šikanovaní pre rodičov (resp. zákonných zástupcov, či osoby, ktoré sa osobne starajú o dieťa a aj zariadenie, v ktorom je žiak umiestnený na základe rozhodnutia súdu)

Určite je pre obeť prospešné, aby absolvovala individuálnu starostlivosť u odborníka. Tým, že Smernica nešpecifikuje odborníka, u ktorého má táto odborná starostlivosť prebiehať, prešetrovací tým môže odporúčať prácu s obeťou:

• v škole (školský psychológ, sociálny pedagóg, ktorý má nadobudnuté zručnosti k práci s obeťou)
• v CPPPaP (psychológ, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, ktorí majú nadobudnuté zručnosti k práci s obeťou)
• v zdravotníckom zariadení (klinický psychológ, detský psychiater, psychoterapeut)
• v mimovládnych organizáciách, ktoré sa špecializujú na prácu s deťmi a obeťami násilia (občianske združenia, neziskové organizácie a podobne)
• v súkromnom sektore (klinickí psychológovia, psychoterapeuti, liečební pedagógovia v súkromnej praxi)

Po konzultáciách ohľadom danej Smernice s MŠVVaŠ SR je v tomto bode potrebné myslieť aj na to, že prácu s obeťou má v gescii aj odbor sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately na ÚPSVaR-e.

V ďalšom bode sa pre obeť odporúča skupinový intervenčný program v spolupráci s CPPPaP. Či sa jedná o intervenčnú prácu s celým kolektívom v škole alebo o zaradenie obete do skupinových / klubových aktivít  v CPPPaP nie je špecifikované. V prípade, že CPPPaP ponúka intervenčné programy v rámci skupinovej práce pre deti s emočnými ťažkosťami a problémami v správaní vo svojom zariadení, obeť môže byť zaradená aj do týchto programov.

Z minulosti však vieme, že v prípade zistenia šikany v triede, sa odporúčala práca s celým kolektívom. Teda intervenčný program bol realizovaný v škole pre celý kolektív žiakov. Takáto práca sa uskutočňuje aj v súčasnosti, no trošku nefér vyznieva to, že toto odporúčanie je uvedené len pri obeti. Zvádza to totiž k dojmu, že trieda sa musí zúčastniť intervenčného programu kvôli tomu, že to bolo odporúčané obeti. Tento dojem posilňuje aj fakt, že pri agresorovi takéto odporúčanie nefiguruje. Teda radšej, ako o opatrení pre obeť, by sme hovorili o opatrení pre triedu (ak sa šikanovanie deje v triede), čím by sa dalo najavo, že problém šikany sa netýka len obeti, ale aj agresora a svedkov, teda ide o problém triedy.

Nasledujúce odporúčanie smerom k obeti zo Smernice (bod c) je zaistenie bezpečia obeti, teda by sa malo pokračovať v tom, čo sa naštartovalo už pri riešení podozrenia na šikanovanie. V tomto bode však potrebujeme zvýrazniť aj overovanie si toho, či sa obeť skutočne cíti v prostredí školy bezpečne. Dôležitosť takéhoto overovania je nutná aj v tých prípadoch, kedy škola dá agresorovi ako opatrenie presun do inej triedy. Teda by sme odporúčali stanoviť opatrenia aj pre školu, o čom sa ešte bližšie zmienime.

Posledný bod z týchto odporúčaní je venovaný informovanosti všetkých, ktorých sme spomenuli hneď v úvode článku.

Pre agresora sú v Smernici nasledovné odporúčania:

• odporúčanie zákonným zástupcom agresora vyhľadať individuálnu odbornú starostlivosť centra
• preloženie agresora do inej triedy alebo do inej výchovnej skupiny, ak je agresor schopný stále ohrozovať svoje okolie
• uloženie opatrenia vo výchove podľa § 58 ods. 2 a 3 školského zákona.

Je samozrejmé, že rovnako ako obeť, aj agresor potrebuje individuálnu odbornú starostlivosť. Tu sme však už usmernení, že ide o odbornú starostlivosť v CPPPaP. Prečo takúto špecifikáciu odbornej starostlivosti máme iba pri agresorovi a pri obeti nie,  je pre nás záhadou. Tu by sme však my upozornili aj na spoluprácu s odborom sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately na ÚPSVAR-e.

Ďalším opatrením je preloženia agresora do inej triedy / výchovnej skupiny. To sa uskutočňuje vtedy, keď je evidentné, že agresor je ešte stále schopný ohrozovať okolie. Na ochranu obete teda urobíme akési technické opatrenie – zabránime stretaniu sa agresora a obete v jednej triede. Hoci agresora presunieme do inej triedy, naďalej sa bude stretávať s obeťou na chodbách, v jedálni a ďalších spoločných priestoroch školy. Na riešenie problému však nestačí uplatniť len toto opatrenie, ale sú potrebné aj ďalšia opatrenia zo Smernice.

Sú školy, ktoré si toto opatrenie vysvetľujú tak, že presun do inej triedy sa týka odchodu zo školy a návštevy inej triedy. Rodičom takéto opatrenie oznámia s dôrazom, že nebudú agresorovi dávať žiadne iné výchovné opatrenia a dávajú nádej, že v druhej škole sa agresor nemusí správať agresívne. S týmto „opatrením“ sa objavil fenomén agresor-cestovateľ.

Z praxe však vieme aj to, že sa využíva nielen preloženie agresora, ale aj presun obete. O možnosti presunúť obeť do iného kolektívu sa nepísalo ani v predchádzajúcom Metodickom usmernení a nespomína sa ani v súčasnej Smernici. Rodičia obete však často požadujú presun svojich detí do inej triedy v rámci školy. Poniektorí volia presun svojho dieťaťa do inej školy, nakoľko už danej škole nedôverujú. Presun obete do inej triedy sme volili v prípadoch, kedy mala obeť nejakých kamarátov v druhej triede, ktorí jej mohli vytvárať podpornú sieť a vďaka nim zvládať vzniknutú situáciu lepšie. Teda sme zvážili, že v danej situácii je vhodnejšie presunúť obeť ako agresora. Rovnako presun obete do inej triedy bol vhodnejší vo vyšších štádiách šikany, kedy obeti ubližovalo už viac spolužiakov.

Napokon ešte upozorníme, že pri presune agresora treba dať pozor, aby sme sa nedostali do komickej situácie, že agresorovi odporučíme presun do inej triedy a pre obeť skupinový intervenčný program. V takom prípade by agresor bol mimo diania a spokojne by si sedel bez dôsledkov vo vedľajšej triede.

Okrem už spomenutých odporúčaní môžu byť agresorovi uložené opatrenia vo výchove z bodu c),  čo sú opatrenia vo výchove podľa §58 ods.2 a 3 školského zákona. Podľa ods.2 ide o:

• napomenutie
• pokarhanie od triedneho učiteľa
• pokarhanie od majstra odbornej výchovy
• pokarhanie od riaditeľa školy
• podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie (u žiakov, ktorí majú splnenú povinnú školskú dochádzpku)

a podľa ods.3 ide o ochranné opatrenie, čo znamená, že ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, môže riaditeľ školy žiaka okamžite vylúčiť z výchovy a vzdelávania umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca. V tomto prípade však riaditeľ školy bezodkladne privolá:

• zákonného zástupcu
• zdravotnú pomoc
• Policajný zbor

Tak si to trošku objasnime. Výchovné opatrenia z ods.2 sú zrejme jasné a zrozumiteľné, lebo sme sa s nimi stretli aj v starom Metodickom usmernení. Opatrenia uvedené z ods. 3 (§58 školského zákona) sú však v tomto kontexte novinkou (hoci v školskom zákone sú už dlhšie).  Tu sa niekto môže dostať do pomykova a pýtať: Ak už máme vyhodnotené, že sa jedná o šikanovanie a rodičov máme oboznámiť s návrhom opatrení, ako do toho spadá ochranné opatrenie? Niekomu to možno nedáva zmysel, ale ak by sme predpokladali, že sa nám nebude dať zastaviť ubližovanie, tak môžeme rodičom oznámiť, že v prípade ďalšieho páchania násilia, bude škola využívať takéto ochranné opatrenie.

V praxi s týmto ochranným opatrením máme skúsenosti skôr pri agresívnych žiakoch, ktorí ale nie sú agresormi šikanovania. Budeme však sledovať, ako sa toto opatrenie bude využívať v tomto kontexte.

Pri výchovných opatreniach ešte chvíľu zostaneme. Možno si niekto všimol, že pri agresorovi sa z novej Smernice vytratilo opatrenie „zníženie známky zo správania“. To však neznamená, že k takémuto hodnoteniu sa škola už nemôže uchýliť. Pri hodnotení správania agresora škola postupuje podľa Metodického pokynu č.22/2011, kde je presne uvedené, v akých prípadoch je možné znížiť známku zo správania.

Pomaličky sa dostávame ku koncu objasňovania opatrení zo Smernice. Len prosím pozor a všimnite si, že zabezpečenie informovania a poradenstva pre zákonných zástupcov (a ďalšie osoby uvedené na začiatku článku) agresora tu už nie je uvedené. Prečo je toto odporúčanie uvedené len pri obeti a pri agresorovi nie, je pre nás ďalšou záhadou.

Niekomu to už možno postačuje, no pokúsime sa ešte uviesť aj ďalšie opatrenia, ktoré Smernica neuvádza, ale v praxi sa osvedčili (a niekedy viac ako spomenuté represívne opatrenia). Je možné ich zahrnúť do svojich interných školských smerníc, prípadne stratégií bezpečného prostredia. Dávame však do pozornosti, že opatrenia nedelíme len pre obeť a agresora. Nazdávame sa, že akonáhle sa objaví v škole šikanovanie, nie sú v tom zapojení len títo dvaja protagonisti, ale ide o komplexný problém. Istým spôsobom v tom majú prsty aj svedkovia, či zamestnanci školy (pedagogickí, odborní a nepedagogickí).

Pre obeť:

Presun obete do inej triedy / výchovnej skupiny – v prípade, že ide o vyššie štádium šikanovania alebo má obeť vo vedľajšej triede kamarátov, ktorí mu môžu napomáhať zvládať vzniknutú situáciu.

Skupinový tréning asertivity – okrem individuálnej odbornej starostlivosti, môže obeť absolvovať aj skupinový tréning. Môže prebiehať v CPPPaP, ale i v škole (ak má škola školského psychológa).

Pre agresora:

Verejné ospravedlnenie sa obeti pred celou triedou – toto ospravedlnenie počúvajú aj svedkovia, nielen obeť a žiaci majú dojem, že sa šikanovanie skutočne doriešilo do zdarného konca. Ospravedlnenie niekedy prináša obeti väčšiu satisfakciu ako to, že agresor bude mať na vysvedčení pokarhanie od riaditeľa školy. Mnohokrát sme sa totiž stretli s tým, že agresor bol zo strany školy potrestaný, no obeť to nepovažovala za dostatočné. V terapii obete často pri otváraní tejto témy hovoria o tom, že sa im ťažko vyrovnáva s touto situáciou, lebo sa im agresor za ubližovanie neospravedlnil.

Agresor by mal byť na toto ospravedlnenie pripravený. Triedny učiteľ alebo vedúci „prešetrovacieho“ tímu by mal na triednickej hodine žiakov informovať, k akému výsledku tím došiel, a že agresor má pripravené ospravedlnenie. Nemáme tým na mysli účelové ospravedlnenie, kedy žiak povie len mechanicky „prepáč“, ale skutočné ospravedlnenie od srdca, pri ktorom by mal agresor povedať viac. Takéto verejné ospravedlnenia ostatní žiaci z triedy vnímajú ako skutočné prevzatie zodpovednosti za svoje správanie zo strany agresora a celkovo to vnímajú ako lepší spôsob v porovnaní s potrestaním na vysvedčení.

Aby sme si boli istí, či sa agresor dokáže ospravedlniť, je potrebné s ním o ubližovaní obeti hovoriť. Niektorí využívajú pred samotným ospravedlnením formu napísania listu obeti, kde je možné vidieť, ako to agresor prežíva a vníma. Ak by agresor v liste častejšie obviňoval druhých za svoje správanie, bolo by zjavné, že nie je pripravený na skutočné ospravedlnenie.

Ospravedlnenie a zmierenie sa pred celým kolektívom – okrem ospravedlnenia sa za ubližovanie je možné dotiahnuť šikanu aj do zmierenia sa. Malo by prebehnúť so súhlasom obeti. Efekt metódy uzmierenia na triednickej hodine používajú aj v Čechách a je uvedený aj v ich metodickom postupe. Je zrejmé, že takýmto opatrením agresora nestrestáme, ale dávame mu šancu ukázať žiakom, že vie konať aj inak. No zároveň je potrebné upozorniť na to, že nie vždy môže byť agresor na takúto nápravu zrelý. Ak si totiž nedokáže pripustiť svoj podiel viny a stále vidí príčinu len v obeti, neprinesie nám žiadúci efekt.

Náhrada škody za zničené škody – ak pri ubližovaní agresor spôsobil obeti určité škody, mal by ich nahradiť. V prípade, že agresor ešte nie je trestnoprávne zodpovedný, sú rodičia / zákonní zástupcovia spoluzodpovední za škodu. V Smernici 36/2018 na to upozorňuje aj čl.2 ods.9., no do opatrení sa už toto odporúčanie nedostalo. Nemusí ísť vždy len o zaplatenie škody. Pri zničených veciach je možné ich nahradiť novými a niekedy je možné určité pokazené veci aj opraviť (zažili sme napríklad pranie a čistenie vecí). Záleží to aj od toho, čo bolo zničené a ako.

Pre celú triedu:

Skupinový intervenčný program pre celú triedu – nemalo by ísť len o opatrenie pre obeť, ale pre celú triedu, nakoľko okrem obeti a agresora boli mnohí žiaci z triedy v role svedkov a tým pádom boli tiež účastníkmi šikanovania. Tieto programy realizujú odborní zamestnanci CPPPaP.

Pravidelné triednické hodiny – v prípade, že sa potvrdí šikanovanie, je potrebné pracovať na podpore pozitívnej klímy triedy. Toto odporúčanie má ešte väčšie opodstatnenie, ak trieda nemá intervenčný program a aj vtedy, keď triedny učiteľ býva so žiakmi málo (napríklad ich učí len jednu-dve hodiny týždenne) a viac sa venuje vzdelávaniu.

Zároveň je však dôležité, aby triedny učiteľ mal aj skúsenosti s vedením kolektívu, poznal aktivity na stmeľovanie a budoval dôveru medzi žiakmi a ním. V prípade, že triedny učiteľ je začínajúci alebo má obavy, ako pracovať s triedou po potvrdení šikany, môže sa obrátiť aj na školského psychológa (ak ho škola má) alebo odborných zamestnancov CPPPaP.

Pre školu:

Po zistení šikanovania by sa opatrenia mali dotýkať aj zamestnancov školy. My odporúčame napríklad:

• Školenia

Môže ísť o školenia k téme šikanovania (poznanie varovných signálov šikanovania, rozšírenie vedomostí o formách šikanovania a podobne), ale i k téme práca s triednym kolektívom (práca s triedou počas triednickej hodiny, netradičné triednické hodiny, budovanie triedneho kolektívu a podobne).

• Zvýšenie prevencie

Skúsenosť so šikanovaním môžu školu doviesť k poznaniu, že je potrebné prepracovať viac preventívne stratégie (vytvoriť schránky dôvery, zamerať sa na peer programy, zaradiť ranné komunitné kruhy, zaradiť pravidelné triednické hodiny, posilniť dozor na určitých rizikových  miestach a podobne) a taktiež vytvoriť viac preventívnych aktivít pre žiakov i rodičov.  Pre žiakov sa môžu pripraviť primárne preventívne programy, prípadne vytvoriť kampaň k danej téme napr. Hovorím NIE pre šikanovaNIE, kde môžu žiaci na výtvarnej alebo na informatike tvoriť plagáty, navrhovať odznaky ku kampani, na hudobnej môžu tvoriť melódiu prípadne i texty piesne ku kampani – tvoriť akúsi hymnu kampane, na slovenskom jazyku sa môžu venovať rozhovorom o násilí, prípadne rozoberať diela primerané veku o násilí, písať eseje a podobne). Pre rodičov je vhodné uskutočniť aktivity aspoň informačného charakteru (o formách šikanovania, ako ochrániť dieťa pred kyberšikanou a podobne), pričom škola môže využiť spoluprácu s CPPPaP, prípadne s inými inštitúciami, ktoré sa danej téme venujú.

• Overovanie, či sa žiaci v škole cítia bezpečne

Toto opatrenie je dôležité najmä v tých prípadoch, keď volíme presuny žiakov. Ak si škola vyberie preloženie agresora do inej triedy / výchovnej skupiny, mala by sledovať a overovať, či sa žiaci v tomto kolektíve cítia bezpečne. V tomto kontexte môže škola využiť anonymný dotazník. Po určitom čase od stanovenia, že sa jedná o šikanovanie, by sa taktiež malo overiť,  či sa už obeť cíti v škole bezpečne. Dá sa na to využiť kontrolný pohovor s obeťou, ktorý môže uskutočniť niekto z „prešetrovacieho“ tímu, kto tým bude poverený.

Pre rodičov (a ďalšie zodpovedné osoby) obete a agresora:

Rodičia obete

• nezamerať sa len na „vyšetrovanie“, či mu niekto neubližuje, ale poskytovať dieťaťu emočnú podporu (neznamená to prehnane ochraňovať dieťa)
• spolupracovať s odborníkom, ktorého má obeť navštevovať (zabezpečiť a umožniť dieťaťu pravidelnú návštevu odborníka, ak mu to bolo odporúčané),
• spolupracovať so SPODaSK (v prípade potreby)
• poskytnúť škole spätnú väzbu o  spolupráci s odborníkmi (aby sme predišli falošným informáciám o spolupráci, škola má právo žiadať správu z odbornej starostlivosti)
• informovať školu o všetkých zmenách v súvislosti s opatreniami (zmena odborníka, ukončenie spolupráce s odborníkom, zmena v požiadavkách zameraných na ochranu obete, … )
• informovať školu o zmenách v prežívaní a v správaní dieťaťa (nielen pri zhoršení stavu, ale aj pri zlepšení, čo môže prispieť k definitívnemu ukončeniu prípadu šikanovania)

Rodičia agresora 

• absolvovanie tréningu rodičovských zručností (v prípade, že rodič má ťažkosti zvládať svoje dieťa)
• spolupracovať s odborníkom, ktorého má agresor navštevovať (umožniť dieťaťu pravidelnú návštevu odborníka, ak mu to bolo odporúčané),
• spolupracovať so SPODaSK (v prípade potreby)
• poskytnúť škole spätnú väzbu o tejto spolupráci (aby sme predišli falošným informáciám o spolupráci, škola má právo žiadať správu z odbornej starostlivosti)
• informovať školu o všetkých zmenách v súvislosti s opatreniami (zmena odborníka, ukončenie spolupráce s odborníkom, … )
• informovať školu o zmenách v prežívaní a v správaní dieťaťa (nielen pri zhoršení stavu, ale aj pri zlepšení, čo môže prispieť k definitívnemu ukončeniu prípadu šikanovania)

A čo dodať na záver? Ak sú opatrenia uložené, je fajn po čase tento proces aj vyhodnotiť, aby sme vedeli, či nám to pomohlo eliminovať šikanovanie v škole alebo potrebujeme ešte na niečom popracovať. No to už čiastočne zabŕdame aj do témy autoevalvácie preventívnej činnosti v škole.